Modra – Hradisko Zámčisko

Bratislavský kraj
sv. Cyril a Metod, Veľká Morava
Cyrilo-metodská cesta
Dobrodružstvo Objavovanie Pohyb v prírode Putovanie a duchovno

Uprostred modranských vinohradov neďaleko Kalvárie sa nachádza lokalita Zámčisko (468 m n. m.) s krásnymi výhľadmi. Tu sa okolo roku 700 pred n. l. (teda v čase najväčšieho rozkvetu smolenického hradiska Molpír) rozprestieralo hradisko ľudí kalendenbergskej kultúry. Malo tvar pravidelnej podkovy, chránili ho obranné valy a priekopa. K jeho vybudovaniu do podoby, ktorej pozostatky možno vidieť ešte dnes (predovšetkým dobre viditeľné obranné valy) však došlo až v čase Veľkej Moravy. Hradisko Zámčisko sa v tom čase s najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako refúgium pre obyvateľov územia dnešnej Modry a okolia. Hradisko teda využívali pôvodní „Modrania“ ako útočisko pred nepriateľom v nepokojných časoch. Vždy keď hrozilo nebezpečenstvo, že na územie nechránených sídlisk vtrhne nepriateľ, obyvatelia sa uchýlili na opevnené Zámčisko, kde mali oveľa väčšiu šancu na obranu. Po odchode nepriateľa sa opäť vrátili do svojich domovov. Hradisko sa využívalo aj po vzniku Uhorského štátu. Zvlášť v 13. storočí došlo k množstve historických udalostí, pri ktorých mohlo nájsť modranské Zámčisko svoje uplatnenie. Či už ide o tatársky vpád, boje medzi vtedajším Uhorskom a poslednými Babergovcami po tatárskom vpáde, boje medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, alebo počas povstania vojvodu Opura proti centrálnej vláde. V týchto obdobiach bolo Hradisko využité o čom svedčia i rôzne archeologické nálezy vojenského typu ako ostrohy, zvyšky zbraní, podkovy, podkováky, či tri hroty šípov. Našli sa tu aj rôzne úžitkové predmety: železný nôž a radlice, stredoveké kladivo, kresadlo, kosák a iné. Hradisko zaniklo požiarom.

Iné atrakcie

Kalvária

Pamiatkou z neskoršieho obdobia je Kalvária z roku 1814. Vedie k nej jedinečná keramická krížová cesta. Spája hlinu, keramiku, vinohradníctvo a vinárstvo – také typické pre Modru. Keramické kachlice, znázorňujúce jednotlivé zastavenia na symbolickej ceste za ukrižovaním Ježiša Krista sú dielom majstrov keramikárov Mariána Lišku, Jozefa Franka, Igora Mesíka, Jána Viglaša a Jána Pečuka. Architektonický návrh vypracovala Lucia Marušicová, stavbu realizoval Igor Tuček s pomocou Mateja Kratochvíla.

Pamätná izbu Ľudovíta Štúra

Priamo v meste Modra možno navštíviť Emreszovský dom a Pamätnú izbu Ľudovíta Štúra. Ľahko rozpoznateľný dom patril v 19. storočí rodine mestského sudcu Jána Emresza, ktorého dcéra Rozina sa vydala za rektora evanjelického gymnázia Karola Štúra, najstaršieho brata Ľudovíta Štúra. Po manželovej smrti sa sem presťahovala, zatiaľ čo Ľudovít jej pomáhal s výchovou detí. V roku 1856 po tom, čo sa pri poľovačke postrelil do nohy, sa práve tu liečil a tu aj zomrel.

Hrad Červený kameň

Necelých 11 km smerom na severovýchod od mesta Modra sa nachádza hrad Červený kameň. Patrí k najkrajším a najzachovalejším hradom Slovenska. Hrad bol postavený v prvej polovici 16. storočia v prostredí Malých Karpát na mieste pôvodného kráľovského hradu z 13. storočia. Mohutná pevnosť s fortifikačným systémom patrila k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie. Jeho história sa spočiatku spájala s rodom Fuggerovcov, a od roku 1583 do druhej svetovej vojny s Pálfiovcami. Tento významný uhorský rod ho postupne prebudoval na reprezentačné sídlo s bohatou štukovou a freskovou výzdobou interiérov. V hrade sa v súčasnosti nachádza múzeum, prezentujúce historické bývanie šľachty. Slávne časy hradu a výjavy z jeho bohatej histórie možno obdivovať najmä počas šermiarskych festivalov a predstavení sokoliarov. Neobyčajná atmosféra sa dá zažiť aj počas letných nočných prehliadok. Pre svoje neopakovateľné čaro bol hrad Červený kameň v nedávnej minulosti svedkom natáčania rôznych filmov a rozprávok ako napríklad Princezná Fantagiró, Dračie srdce alebo Cinka Panna. V hradnom areáli sa nachádza hradná vinotéka, reštaurácia a aj kaviareň.

Zdroj