Bratislavský hrad

Monumentálny Bratislavský hrad týčiaci sa nad Dunajom je neodmysliteľnou súčasťou krajinnej scenérie Bratislavy, ktorá je zobrazená na stovkách rytín, obrazov, ako aj starých či nových pohľadníc.

Je viditeľný z veľkej diaľky a jeho výraznú siluetu zbadá každý návštevník mesta. Patrí k najstarším hradom na Slovensku. Táto lokalita je zároveň jedným z kľúčových miest pri spoznávaní veľkomoravského obdobia. V 9. storočí tu existovalo opevnené slovanské hradisko. Bratislavský hradný kopec osídlili ľudia už asi pred 5 000 rokmi. V 1. storočí pred n. l. bol akropolou keltského mesta, kedy na návrší stál súbor stavieb vybudovaný staviteľmi z Rímskej ríše. Na prelome 5. a 6. storočia návršie osídlili Slovania. V 9. storočí sa stalo súčasťou Veľkej Moravy. Bratislavské hradisko patrí medzi 3 hradiská, resp. 3 sídelné a vojensky významné lokality z čias Veľkej Moravy (Nitrava, Dowina, Brezalauspurc) ktoré sa priamo dostali do kroník 9. a 10. storočia. Túto skutočnosť dokumentuje napr. Aventinova kronika, kde sa bitka medzi Maďarmi a Bavormi roku 907 opisuje ako bitka pri Braslavespurchu. V Salzburských análoch sa uvádza ako bitka pri Brezaluspurcu a minca kráľa Štefana z roku 1000 má v kruhopise nápis P (resp. B) reslavva civ. Pôvod názvu sa väčšinou odvodzuje od veľmoža Preslav, alebo Breslav, ktorému zrejme hradisko patrilo. Bratislavské hradisko vybudované na základoch starších stavieb bolo významnou veľkomoravskou pevnosťou, ako aj cirkevným aj svetským centrom väčšej oblasti. Sídlila v ňom kniežacia družina a pravdepodobne aj cirkevný hodnostár. Neďaleký brod cez Dunaj bol už v starších obdobiach dôležitým strategickým bodom, ktorý bol i náležite chránený z „hradného vrchu“. Hradisko bolo po celom obvode obkolesené valom. 

Dominantou hradiska bola trojloďová bazilika postavená okolo roku 860, čo naznačuje, že hrad bol aj významným cirkevným a administratívnym centrom. Repliku zvyškov Veľkomoravskej baziliky možno dnes vidieť na hornej východnej terase areálu. Táto románska sakrálna stavba patrí podľa rozmerov k najväčším doposiaľ objaveným veľkomoravským kostolom. Ako stavebný materiál sa použili kamene a tehly – sekundárne použité zo staršej rímskej stavby, označené kolkom XIV. rímskej légie. Bazilika zanikla pravdepodobne začiatkom 10. storočia a verejnosť sa o jej existencii dozvedela až v roku 1965. Do 13. storočia mal Bratislavský hrad cirkevný charakter a neskôr mal aj kominátnu funkciu, čo znamenalo, že tam sídlila časť Bratislavskej župy. Stavebný ruch pokračoval aj neskôr. Hradný palác postavili ako budúcu cisársku rezidenciu v prvej polovici 15. storočia. V 16. storočí sa hrad stal sídlom uhorských kráľov. Poslednou veľkou prestavbou prešiel v 18. storočí na príkaz Márie Terézie, kedy nadobudol súčasnú podobu. Hrad v roku 1811 vyhorel. Aktuálny vzhľad je výsledkom dvoch veľkých rekonštrukcii. Dnes je hrad sídlom Slovenského národného múzea – Historického múzea.

Prechádzka na hrad je dnes súčasťou každej exkurznej trasy po Bratislave. Najčastejšie sa začína od Dómu sv. Martina, od ktorého prejdeme popod Nový most na druhú stanu frekventovanej cestnej komunikácie a po Zámockých schodoch vystúpime k Žigmundovej bráne. Motoristi k hradu najčastejšie smerujú cez ulicu Palisády, ktorou sa dostanú až ku parkovisku pri hrade a pešo vojdú do areáli hradu cez Viedenskú bránu. Ak pôjdete MHD, vystúpte na zastávke Hrad alebo Zámocká. Z hradu je krásny výhľad na Katedrálu sv. Martina a časť starého mesta, na Dunaj a Petržalku, ale aj na slovensko-rakúsko-maďarský hraničný trojuholník. 

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
http://www.hradiska.sk/search/label/Bratislava
https://www.hrady-zamky.sk/bratislavsky-hrad/