Ducové – Hradisko Kostolec – Veľmožský dvorec

Pahorok Kostolec z archeologického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality so štatútom Národnej kultúrnej pamiatky. Najstaršie osídlenie oblasti Kostolec pochádza z neskorého obdobia mladšej doby kamennej-eneolitu.

Patrí do najstaršej fázy kultúry s kanelovanou keramikou bošáckej skupiny (2600 pred n.l.). Nálezy z polohy Cintorín – Veľký diel patria do obdobia lengyelskej kultúry (4000 – 3000 rokov pred n.l.). Do obdobia mladšej doby kamennej je rámcove datovaná aj kamenná sekerka, ktorá sa v minulosti našla v intraviláne obce. V mladšej dobe bronzovej (1300 – 1100 rokov pred n.l.), ľud velatickej kultúry vybudoval na terase Kostolca významné hradisko. Fortifikačný systém hradiska – mohutný val a priekopa sa na lokalite zachovali dodnes. Okrem sídliska sa na Kostolci zistili aj kostrové hroby príslušníkov velatickej kultúry. Žiarové hroby z toho istého obdobia sa v minulosti našli v hornej časti obce Ducové a v polohách Veľký diel a Panský járok. Prechodne bol Kostolec osídlený aj v dobe rímskej (2.-3. storočie), pričom z areálu pochádzajú drobné nálezy. Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovanské osídlenie z 9.-10. storočia, t.j. z obdobia Veľkej Moravy. 

Hradisko Ducové – Kostolec  tvorí zďaleka viditeľný, do vážskej nivy s prevýšením 70-80 m vyčnievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Piešťan do Beckova. Na vrchole Kostolca je plošina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným šijovým valom pochádzajúcim z mladšej doby bronzovej. Pozdĺž vonkajšej strany valu bola široká priekopa. Priaznivú terénnu konfiguráciu so situovaním priamo nad riečnou nivou využili predstavitelia slovanskej elity v 9. storočí na vybudovanie opevneného veľmožského sídla – dvorca s lichobežníkovým pôdorysom s veľkosťou cca 0,5 ha. Dvorec vznikol podľa všetkého v druhej tretine 9. storočia po zničení neďalekého hradiska v Pobedime, ktoré sa dáva do súvisu s vyhnaním Pribinu Mojmírom v roku 833. Zanikol po požiari niekedy v rokoch 940 – 970. Celý areál dvorca z troch strán chránil strmý svah, z ostatnej strany val s priekopou. Do areálu sa vstupovalo z juhu. Vnútorný priestor bol rozdelený na štyri časti s rôznou veľkosťou aj funkciou. V jednej časti sa dokonca nachádzali dve nadzemné obytné stavby. Väčšia – palácová slúžila s najväčšou pravdepodobnosťou ako príbytok veľmoža. V južnej časti dvorca stála sakrálna stavba – rotunda s podkovovitou apsidou. Neďaleko sa podarilo odkryť 28 kostrových hrobov datovaných do pol. 9. až do pol. 10. storočia. Miesto ako cintorín slúžilo až do 19. storočia. V lokalite Čertolie asi 400 m južne od Kostolca sa našla veľká pec na pálenie vápna, ktorá tiež súvisí so stavebnými aktivitami v 9. storočí. Dnes si tu môžete prezrieť pozostatky fortifikačného systému hradiska – mohutný val a priekopu. Slovenská pošta vydala v roku 2001 známku s motívom rotundy a veľmožského dvorca v Ducovom.

Dvorec je zaujímavým svedkom vývoja sociálneho usporiadania veľkomoravskej spoločnosti. V opevnení nežilo nikdy viac ako 60 – 70 ľudí, nešlo teda o veľké hradisko pre všetkých ako v Pobedime, pre stovky a niekedy aj tisícky ľudí, ale o opevne­ný dvorec, predchodcu hradu, sídlo veľmoža a jeho družiny. Nenašli sa naprí­klad nijaké stopy po práci remeselníkov, typické pre veľkomoravské hradiská. Je to svedectvo o zmene spoločnosti, feudál – vojak sa oddelil od tých, čo ho živili, a odsťahoval sa do vlastného opevneného priestoru. Je to zmena, ktorá prišla z vyspelejšieho západu, z Franskej ríše. O vyčlenení vládcov z pospolitého sveta svedčí aj kostolík – rotunda, dlhá vyše 12m (vrátane apsidy) a takmer 9 m široká. Bol to súkromný kostol, majetok feudála, s miestom pre pána a jeho družinu. Ro­tunda z Ducového je najlepšie zachovanou stavbou z územia Veľkej Mora­vy. Zostali z nej nielen základy, ale aj kusy obojstranne omietaných múrov, znútra dokonca maľovaných. Je to dokonalé majstrovské dielo: steny kos­tolíka tvorila tenká kamenná škrupina, ktorá sa dvíhala do výšky viac ako siedmich metrov. Rotunda v Ducovom je identickou dvojičkou Rotundy sv. Juraja (Jurko/Ďurko) v Nitrianskej Blatnici. Súčasne je podobná dvojapsidovej rotunde v Mikulčiciach (CZ). Predpokladá sa, že všetky tri stavby postavili zhruba v rovnakom čase. Dvorec zanikol koncom 10. storočia. Jeho plocha sa až do polovice 19. storočia používala ako cintorín.

Na hradisko sa dostanete z cesty spájajúcej Piešťany s Beckovom. Motoristi by nemali prehliadnuť odbočku na Kostolec v Ducovom – od cesty 507 sa sem peši dostanete asi za 20 minút. Smerovú tabuľu, ktorá vás navedie na cestu k opevneniu treba hľadať po pravej strane. Prejdite úzkou dolinkou, kráčajte smerom do kopca poľnou cestou až sa dostanete pod val. Na plošinu Kostolca vojdete chodníkom cez bránku pamätníka. 

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
http://www.hradiska.sk/2010/07/ducove-kostolec.html
https://apsida.sk/c/1870/ducove-kostolec
https://www.e-obce.sk/obec/ducove/ducove.htmlhttps://www.pofis.sk/katalog/produkty/znamka-2001-archeologicka-lokalita-ducove-kostolec