Kopčany (SK)/Mikulčice (CZ) – Veľkomoravské sídlisko – Kostol sv. Margity Antiochijskej

Cezhraničné územie Kopčany (SK) / Mikulčice (CZ) rozprestierajúce sa na oboch brehoch rieky Morava predstavovalo rozsiahlu veľkomoravskú aglomeráciu osídlené ľudom so spoločnou kultúrou.

Kopčany sa v období Veľkej Moravy podieľali na rušnom živote veľkomoravského hradného centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko-pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva.  Okolo Valov sa preto na rozlohe 40 km² nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Zo súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam (CZ). Jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy. Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilometra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že opevnené mesto na Valoch ležalo na  ľavom brehu rieky Morava a gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska. Podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch tam bol tri a pol kilometra široký močiar. Pohľad na známu Komenského mapu z roku 1632 potvrdzuje jednak existenciu močiara i fakt, že Valy ležali medzi ramenami rieky Moravy. Rovnako možno vidieť ako pravé rameno rieky Moravy bolo regulované spojením s dnešnom Kyjovkou a to na mape z roku 1870. 

Samotná obec Kopčany je obklopená dvoma starými veľkomoravskými sídliskami. Prvé sídlisko bolo objavené pri dnešnej ceste z Kopčian do Moravskej Novej Vsi, kde stál donedávna hostinec aj s priľahlými budovami. Skladalo sa z dvoch častí, a to z ostrova I a ostrova II, ktoré vyčnievali z inundačného územia. Sídlisko „Na segeti“ ležalo 1-2 m nad najvyššou hladinou vody. V súčasnej dobe je ďalší výskum neuskutočniteľný v dôsledku zásadnej zmeny reliéfu tohto areálu, zrušením prievozu a postavením hrádze regulovanej rieky Moravy. Druhé významné sídlisko bolo zistené pri náhodnom objave kostí na západnom svahu duny pri Kačenárni. Vo vykopaných sondách sa tu našlo celkom 61 kostrových hrobov. V porovnaní s nálezom iných lokalít sú objavené pamiatky skromné – 1 kopia, 3 sekery, ostrohy, nože, strieborný gombík, náhrdelník zo sklených perál, črepy nádob, zvyšky drevených vedierok. Možno predpokladať, že v tejto lokalite boli pochovaní príslušníci nižšej spoločenskej vrstvy veľkomoravskej spoločnosti.

Najvýznamnejšou pamiatkou Kopčian je Kostol sv. Margity Antiochijskej, ktorý je jediným autentickým, takmer kompletne zachovaným kostolom s pôvodným využitím a funkciou z čias Veľkej Moravy. V Českej republike ani nikde inde takýto objekt neexistuje. Súčasne sa považuje za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Kostolík bol postavený zrejme niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia neďaleko areálu hradiska Valy, ktoré leží len 2 km západne  pri ceste vedúcej na východ do Nitrianska. Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou apsidou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Z tohto obdobia sa našli v okolí aj hroby. Jednoduchá stavba kostola prešla v priebehu storočí viacerými stavebnými úpravami. V 2. pol. 15. st. pribudla okolo kostola priekopa, ktorá mala pravdepodobne pomáhať pri obrane v čase česko-uhorských vojnových konfliktov. Motívy zo života sv. Margity pribudli na stenách presbytéria v 16 storočí. Veľkomoravské osídlenie aj hroby sa našli aj na mieste bývalej hájovne severne od kostola. Južne od kostola sa nachádza opevnený areál zrejme veľmožského dvorca z veľkomoravského obdobia. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste. Ak si ho chcete prehliadnuť zvnútra, je dobré si návštevu vopred dohodnúť na obecnom úrade, prípadne mať šťastie na výskumníkov.

Keďže dnešné Kopčany sú od hradiska Valy približne rovnako vzdialené ako Mikulčice, je vhodnejšie používať termín Mikulčicko-Kopčianske, resp. Kopčiansko-Mikulčické hradisko, alebo aglomerácia. Nakoniec najlepšie to dokumentuje skutočnosť, že kostolík Sv. Margity Antiochijskej, ktorý sa nachádza na slovenskej strane v Kopčanoch bol pôvodne jednoznačne súčasťou hradištnej aglomerácie.

Iné atrakcie: Žrebčín

V Kopčanoch sa nachádza aj cisársky a kráľovský žrebčín. V roku 1736 ho založil František Štefan Lotrinský, ktorý sem presunul prvé chovné kone z lotrinského chovu Saaralbe. O tri dekády neskôr jeho manželka, cisárovná Mária Terézia povýšila žrebčín na cisársky. Žrebčín mal 10 žrebcov, 100 kobýl, 200 mladých koní a kobyliek, nešlo teda o veľkú stajňu. Kone, ktoré sa tu chovali boli biele lipicany španielskej jazdeckej školy. Do Kopčian sa neskôr dostal aj anglický plnokrvník. Chovali tu kone pre cisársky dvor vo Viedni a okolie žrebčína sa stávalo dejiskom veľkolepých poľovačiek, po ktorých nasledovali okázalé hostiny. Oblasť žrebčína sa ale nachádza v záplavovej oblasti, ktorá bola živnou pôdou pre komáre a tie spôsobovali koňom zdravotné ťažkosti. V roku 1828 bol chov plnokrvníka v Kopčanoch zrušený a všetky kone previezli do českých Kladrúb nad Labe. Priestory žrebčína sa v 20. storočia zmenili na liehovar so spracovaním cukrovej repy a zemiakov. Žrebčín prešiel rekonštrukciu v roku 2001. V zrekonštruovaných priestoroch bývalej kaplnky na prízemí objektu je umiestnená vysunutá expozícia Záhorského múzea.

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
https://kopcany.sk/sk/Najstarsie-obdobie-obdobie-Velkej-Moravy
http://www.hradiska.sk/2010/12/kostol-sv-margity-antiochijskej.html
https://apsida.sk/c/802/kopcany
https://www.dokostola.sk/farnost/kopcany
https://www.zrebcinkopcany.eu/
https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/co-si-obliekali-na-velkej-morave