- Trnavský kraj
- Hrady a hradiská, sv. Cyril a Metod, Veľká Morava
- Cyrilo-metodská cesta
-
Dobrodružstvo Objavovanie Pohyb v prírode
Archeologické náleziská naznačujú, že na území dnešného Majcichova žil praveký človek už v staršej dobe kamennej (35000 – 8000 rokov p. n. l.). V literatúre sa častejšie uvádza osídlenie Majcichova z mladšej doby kamennej (5000 – 3000 p. n. l.).
V tejto súvislosti sa spomína sídlisko ľudu s kultúrou volútovej keramiky. Najčastejšie stopy po predkoch Majcichovčania nachádzajú v dobe bronzovej (1900 – 700 p. n. l.), ide o lužickú a velatickú kultúru. V staršej dobe železnej (700 – 300 p. n. l.) je známe sídlisko južne od Majcichova, už v katastri obce Hoste, v lokalite Malý háj. Na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu sa tu usadili Slovania. K zachovaným stopám patrí sídlisko s keramikou pražského typu. Lokalita veľkomoravského hradiska sa nachádza severovýchodne od obce Majcichov pri malom hájiku (Vlčkovský hájik). Má podkovovitý až oválny tvar, a bola umiestnená na miernej vyvýšenine na ľavom brehu rieky Dudváh. Hradisko malo rozlohu približne 3 ha a ležalo na dôležitej obchodnej križovatke. V období Veľkej Moravy zastávalo Majcichovské hradisko dôležitú obchodnú a správnu funkciu v širokom regióne dolného Považia. Pod jeho správu patrili aj osady ležiace na území dnešnej Trnavy. Preto sa tu so svojím tovarom zastavovali kupci prichádzajúci z Bratislavy, zo Skalice (po významnej obchodnej Českej ceste) a Serede, kde bol brod cez Váh. Na mieste kostola pravdepodobne stála strážna veža. Podľa niektorých odborníkov práve s ním súvisí veža kostolíka, ktorá mala plniť strážnu funkciu. Podľa staršej literatúry totiž mala byť k staršej strážnej veži v románskom období pristavaná pozdĺžna loď a svätyňa. Okolo hradiska sa vytvorila sieť služobných osád, ktoré patrili pod jeho správu a poskytovali mu rôzne služby.
Hradisko v Majcichove patrí do skupiny nížinných hradísk. Výskyt tohto typu vo včasnom a na počiatku vrcholného stredoveku na území západného Slovenska nie je zriedkavý. K lokalitám s ich výskytom patrí napríklad Mužla-Čenkov, Brodské-Veleš, Biňa, Piešťany-Kocúrice. Vo väčšine prípadov je stav ich poznania neuspokojivý a niektoré z nich nie je možné v súčasnosti spoľahlivo lokalizovať (Piešťany-Kocúrice). Napriek zdanlivej podobnosti je treba brať do úvahy ich rozdielnosť, ktorá je v mnohých ohľadoch dosť výrazná – veľkosť/rozloha, mohutnosť opevnenia, „infraštruktúra“ a pod. Je tiež veľmi pravdepodobné, že viaceré nížinné hradiská boli v minulosti úplne zničené aktívnou poľnohospodárskou činnosťou i hospodársko-technickými úpravami pôdy. Nutné je predpokladať, že podobne, ako na južnej Morave, mali aj na západnom Slovensku nížinné hradiská významné postavenie – či už ako organizačno-správne, alebo ako obchodné a výrobné centrá, prípadne ako refúgiá.
Zdroj
http://www.cyril-methodius.cz
https://apsida.sk/c/4575/majcichov
http://www.hradiska.sk/2010/10/majcichov.html