Nitra – Zobor – Kláštor a hradisko

Na západnom svahu majestátneho Zobora stoja pozostatky benediktínskeho kláštora sv. Hyppolita. Vznikol pravdepodobne okolo roku 880, rovnako ako celé biskupstvo, na ktorého čele stál benediktínsky mních Wiching.

Podľa českého kronikára Kosmasa († 1178) kráľ  Svätopluk v roku 894 ukončil svoju životnú púť práve v benediktínskom kláštore na Zobore. V 11.-14. storočí plnil kláštor úlohu náboženského, verejnoprávneho a kultúrneho centra. Benediktíni sa popri kristianizácii zaslúžili aj o zvýšenie životnej úrovne obyvateľov, pozdvihnutie poľnohospodárstva a remesiel, či založenie vinohradov a vinohradníctva. Zo Zobora pochádza aj prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska. Pri benediktínskych kláštoroch bola spravidla aj nemocnica a lekáreň. Staré listiny dokazujú, že kláštor patril k významným cirkevným inštitúciám v Uhorsku: vychovávali tu kňazov a mal väzby na kláštor benediktínov v rakúskom St. Pöltene. Tiež sa tu spisovali a uchovávali dôležité listiny. Benediktíni sa okrem duchovnej činnosti venovali aj poľnohospodárstvu – zakladali prvé vinohrady, ktoré sú také typické pre dnes husto osídlenú a zastavanú časť mesta – Zobor. Okrem toho benediktíni obrábali polia, pestovali ovocie, chovali včely. Opátstvu sa darilo aj vďaka rozsiahlym majetkom. Koniec opátstva priniesol konflikt medzi ostrihomským arcibiskupom a uhorským kráľom Matejom Korvínom. Mnísi nadŕžali arcibiskupovi, čo viedlo Korvína k tomu, že v roku 1468 opátstvo zrušil. Kláštor potom v roku 1471 vyplienilo poľské vojsko vojvodu Kazimíra a majetky pripadli nitrianskemu biskupstvu. Miesto ožilo koncom 17. storočia, keď tu nitriansky biskup Blažej Jaklin zriadil nový kláštor pre kamaldulský rád. V roku 1782 bol kláštor zrušený a inventár bol prenesený do iných kostolov. Ruiny kláštora, ktoré sú predmetom archeologického výskumu sa nachádzajú v areáli Špecializovanej nemocnice sv. Svorada Zobor. O ich zveľadenie sa v súčasnosti stará Zoborský skrášľovací spolok. 

Okrem  kláštora sv. Hyppolita sa na pahorku Zobor nachádza starobylé hradisko z neskorej doby bronzovej (10. až 8. storočie pred n. l.).  Najstaršie osídlenie hradiska je späté s ľudom lužickej kultúry, ktorý v mladšej fáze neskorej doby bronzovej budoval rozsiahle hradiská výšinného typu. Hradisko ohraničuje obranný val, dlhý takmer 2 km, miestami vysoký až 7 metrov, ktorý obopína temeno vrchov Pyramída a Zobor na juhozápadnom výbežku masívu Tríbeč. Areál hradiska Zobor má rozlohu približne 15 ha. Z leteckého pohľadu má uzatvorený tvar približne vo forme ľadvinky. 

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
https://www.nitra.eu/p/9015/zoborsky-klastor.html
https://www.hrady-zamky.sk/zoborsky-klastor/
https://zoborsky-skraslovaci-spolok.webnode.sk
http://www.hradiskozobor.sk