Starý Tekov – Hradisko

Obec Starý Tekov sa rozprestiera na temeni a svahoch neveľkého trachytového kopca, ktorý je pozostatkom treťohornej sopky, pokrytej z časti diluviálnymi a aluviálnymi nánosmi. Tento prírodný útvar na západe obteká Hron a na východe vodný tok Perec.

Začiatky osídlenia starotekovskej vyvýšeniny spadajú do mladšej doby kamennej. Dokladajú to početné nálezy úlomkov keramiky patriace do želiezovskej a lengyelskej kultúry.  Dôležité a významné postavenie v  slovanskom období mala hlavne severovýchodná, dominantná časť starotekovskej vyvýšeniny o celkovej rozlohe do cca 1 ha, stotožňovaná s komitátnym  hradiskom. Hrad mohol mať podobu kombinácie drevo-zemného hradu. V prvej fáze išlo pravdepodobne o palisádu, ktorú neskôr  nahradila hradba s nasucho kladených kameňov. Z výsledkov výskumov sa predpokladá, že hrad nebol ani neskôr prestavaný na kamenný. Neskoršia intenzívna výstavba v obci znemožnila výskum areálu hradiska. Práve tu mal ale stáť Kostol sv. Juraja spomínaný už v roku 1275. Oproti tomuto hradisku sa dnes – tiež na vyvýšenine nachádza Kostol Nanebovzatia Panny Márie, stojaci na základoch staršieho románskeho kostola a ďalších prestavieb. V okolí kostola boli odkryté hroby datované okolo roku 1046. A keď je už reč o kostoloch, nemožno vynechať ešte tretí zaniknutý kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, lokalizovaný v juhozápadnej časti obce. 

O dôležitosti tohto obchodného uzlu svedčí aj fakt, že v listinách z 13. storočia sa Starý Tekov spomína ako privilegované mesto a sídlo Tekovskej župy. V priebehu 13. storočia funkcia kráľovského komitátu postupne stráca význam. Župan Imrich de Beche preniesol prakticky sídlo župy do Levíc, len župné zhromaždenia s ohľadom na tradície, sa ešte za čas konávali v Starom Tekove. Mesto sa nevyhlo ani Tatárom, ktorí ho v roku 1241 zničili. Neskôr Tekovský hrad menil majiteľov a jedným z nich bol aj legendárny Matúš Čák Trenčiansky. V 17. storočí sa zasa Starý Tekov musel brániť Turkom, ktorých zastavili cisárske vojská až v Leviciach. So Starým Tekovom sa spája aj meno významného slovenského národovca, buditeľa a spisovateľa Jána Palárika, ktorý tu v revolučných rokoch 1848 až 1849 pôsobil ako kaplán. V súvislosti s jeho pôsobením sa traduje aj zábavná historka o tom, ako prešiel cez rozum maďarskej garde. Do nemilosti sa kaplán dostal lebo vraj neuznával peštiansku vládu a nielen v slovenčine kázal, ale odporúčal ľuďom používať ju aj pri robote. Keď na Turíce 1848 garda obkľúčila kostol, dôvtipný kaplán ušiel prezlečený za dievčinu. 

Zdroj 

https://www.domcentrope.sk/
http://www.cyril-methodius.cz
http://www.hradiska.sk/2011/09/stary-tekov.html
https://www.starytekov.sk/